Hrad Gaston
V súčastnosti hrad Gaston leží na ceste medzi mestami Antakya a Iskenderun v regióne Hatay v Tureckej republike. Turecký názov tohto hradu je Bagras či Baghras.
História hradu
Tento koncentrický hrad bol postavený za vlády Byzantského cisára Nikephora II Phokasa na obranu priesmyku Amanus, ktorý sa nachádza hneď vedľa Belénskeho priesmyku, a pre umožnenie výpadov do okolia Antióchie. Na stavbe opevnenia sa podieľali aj Arménci a aj v súčastnosti je možné v jeho stenách pozorovať potrubia, ktorými bola voda dopravovaná do cisterny, ktorá posádku zásobovala vodou.
V roku 1153 bol prestavaný Templármi a stal sa súčasťou kniežatstva Antióchie až do 26. augusta roku 1189 kedy bol dobytý Saladínom zrejme preto, že jeho posádka nebola kompletná vzhľadom na katastrofálny výsledok bitky pri Hattíne v roku 1187.
Počas obdobia medzi jeho prestavaním templármi a jeho dobytím Saladínom som zatiaľ našiel len zmienku o tom, ako Michael Sýrčan spomína, ako sa Baldwin III rozhodol dolapiť Franského zbojníka, ktorý sa nachádzal na hrade Gaston. Ten odtiaľ ušiel a vydal sa hľadať pomoc u Nur al-Dína.
Počas Saladínovho ťaženia na sever s cieľom dobytia Antióchie po bitke pri Hattíne, Saladín obišiel mesto z východu cez železný most. Vedel, že mesto je strážené templárskymi hradmi Gaston a Trapessac, ktoré museli byť pred započatím obliehania dobyté. Uvádza sa pritom, že Trapessac bol od mesta vzdialený 25 míľ a Gaston len 16, pričom strážili priesmyky vedúce k prístavnému mestu Alexandretta (dnešný Iskenderun). Posádka Trapessacu žiadala pomoc od Bohemunda III, ale nakoľko neprišla žiadna odpoveď, kapitulovali s tým, že sa budú môcť vrátiť do Antiochie, avšak nesmeli si so sebou nič zobrať a museli zaplatiť výkupné o výške 5000 dinárov.
Toto zaručene ovplyvnilo aj posádku Gastonu, ktorý bol zrejme obtiažnejším cieľom, súdiac z toho, ako sa Saladín zdráhal započať jeho dobývanie. Keď už obliehanie započalo, dal si záležať na tom, aby bol poctivo odrezaný od prístupu k Antióchii. Saracéni na neho síce vrhali balvany z trebuchetov, avšak bol príliš vysoko aby ho to poškodilo. Obliehatelia boli dokonca otrávení a unavení z tejto neúspešnej streľby (BARBER, 2012).
Imad al-Din uvádza ako nečakane z brány vyšiel veliteľ hradu a navrhol kapituláciu. Bezpečné opustenie hradu výmenou za hrad a všetko v ňom. Táto ponuka bola veľmi výhodná nakoľko sa uvádza, že vo vnútri hradu sa nachádzalo 12 000 vriec obilia. Počet však môže a zrejme je prehnaný. Táto nečakaná ponuka obrancov je pochopiteľná vzhľadom na odrezanosť hradu.
Tieto dva hrady boli venované emírovi Alam al-Dinovi, avšak Gaston nebol vybavený posádkou, čo neskôr spôsobilo aj jeho obsadenie Leom Arménskym.
Rovnako nový veľmajster špitálnikov Armengarde de Aspe v liste pre Leopolda V, vojvodu Rakúska uvádza v zozname miesto, o ktoré kresťania prišli vo svätej zemi aj hrady Darbsak (Traspessac) a Gaston (Bagras) (BARBER, 2012).
Imad al- Din vo svojej kronike prirovnáva križiacke hrady ku ženám a opisuje dobývanie hradu Bagras ako dvorenie sa milenke, po ktorej Saladín chce aby mu podľahla (NICOLSON, 1997).
V roku 1191 sa Gastonu zmocnili Arménci a práve držanie tohto hradu bolo jedným z významných bodov sporu medzi Arméncami a Templármi.
Vojsko, ktoré počas tretej krížovej výpravy putovali po súši, pôvodne vedené Fridrichom Barbarosom, ktorý už v tej dobe bol mŕtvy, bolo prepadnuté malou Tureckou posádkou hradu Bagras. Pri tejto udalosti prišlo o veľa vybavenia. Možno predpokladať, že tento prepad bol tak úspešný, z dôvodu, že križiaci stále predpokladali, že hrad je stále v rukách Templárov (BARBER, 2012).
Napokon bol roku 1216 opäť vrátený Templárom, pričom podľa Aménskych kroník odolal obliehaniu síl z Allepa. Po tom, čo mamlúcky sultán Baibars roku 1268 dobyl Antióchiu, posádka hradu stratila odvahu. Jeden z bratov dezertoval a odovzdal kľúče od hradu sultánovi. Zostávajúci obrancovia sa rozhodli zničiť všetko čo v hrade zostalo a stiahnuť sa.
Opis hradu a okolia
Bagras miestni poznajú pod rôznymi menami, nie však pod franským Gaston. Na tabuli pri hrade svieti nápis Bakras. Nečakajte však žiadne informačné tabule ani zariadenia pre turistov. Hrad leží na neveľkom kopci za dedinou Otecay. Ak cestujete z Antakye po hlavnej ceste do Iskenderunu počkajte kým sa dostanete až za veľký areál, ktorý má vyhradený Jandarma, choďte ďalej rovno až kým narazíte na cestu, ktorá vedie do hôr smerom na Iskenderun. Takýchto odbočiek, ktoré smerujú ku dedinám na druhej strane cesty nájdete veľa, táto je však špecifická v tom, že je prvá pri ktorej nie je nijaké sídlo. Dedinu je vidno až z diaľky a po pravej strane je akási továreň. Dobrým poznávacím znamením je aj to, že kopce sa postupne zmenšili a vzdialili od cesty. Podľa navigácie by z Tayfur Sokomen Campusu mala byť trasa, ktorú som šiel na bicykli až na hrad približne 16 km. Z Antakye je to pochopiteľne viac.
Keď ste sa už vydali správnou odbočkou nezostáva vám nič iné ako pokračovať stále rovno a neskôr mierne do kopčeka. Zjavíte sa v dedine a onedlho sa za kopcom objaví aj Gaston. Ak nejdete autom, môže byť otravná prítomnosť detí behajúcich za vami a vykrikujúcich dookola dve anglické vety. Vitajte na blízkom východe. V dedine po anglicky z miestnych nevie asi nikto. Keď dôjdete na námestíčko, môžete si nakúpiť v miestnom malom obchodíku, ceny sú naozaj priaznivé a majiteľ nielenže má internet, ale vie aj trocha nemecky. Od tohto obchodíku a čajovne sa vydajte doľava do kopca a postupujte stále hore, cesta sa stále kľukatí ale už nie je možné sa stratiť.
Dostupné mapy hradu uvádzajú, že hrad má dve poschodia. Je samozrejme možné, že v priebehu rokov sa stavby rôzne poposúvali a zasypali, my sme však počas našej výpravy s Mgr. Hricákom v roku 2013 zmapovali a zdokumentovali najmenej tri poschodia. Hrad je na neveľkom kopci v strede priesmyku, čo staviteľom uľahčilo prácu nakoľko nemuseli budovať žiadnu priekopu (NICOLLE, 2004).
Na zemi sme našli množstvo črepov a úlomkov keramiky, niektoré boli patrne z rozbitého potrubia vedúceho vodu do cisterny, iné však boli glazúrované. Nevieme či na hrade boli vykonávané nejaké archeologické vykopávky. Miestni o ňom vedia, avšak propagovaný a turistami navštevovaný veľmi nie je.
GPS súradnice hradu sú: 36.428317,36.228642
Použitá literatúra
BARBER, M. 2012 The Crusader States. London: Yale university Press. 476 s. ISBN 978-0-300-11312-9
BARBER, M. 2006. Noví rytíři. Argo. 435s. ISBN 80-7203-764-1
NICOLSON, H. 1997. Woman on the Third crusade. In: Journal of Medieval History. Roč. 23, č. 4. s. 341 ISSN 0304-4181/97
NICOLLE, D. 2004. Crusader castles in the Holy land 1097-1192. Oxford: Osprey publishing. 62 s. ISBN 1 84176 715 8
http://en.wikipedia.org/wiki/Bagras
Autori fotiek: Jan Strašifták, Martin Borecký
Ing. Jan Strašifták
(Fr. Teobald, kastelán hradu Gaston)