V predchádzajúcom článku som sa snažil prehľadne vysvetliť odkiaľ čerpáme informácie pri tvorbe našich rehoľných templárskych odevov. Množstvo nadšencov venujúcich sa rekonštrukcii templárov čerpá informácie o ich výzore v boji z nepresných a často zromantizovaných predstáv. Rozhodli sme sa teda vypracovať čo najucelenejší prehľad našich poznatkov.
Pápežský list templárom
Presná podoba bojového odevu templárov nie je rozhodne tak jednoznačná ako je tomu u odevu civilného. Hlavným zdrojom z ktorého v tomto prípade čerpáme je list od pápeža Gregora IX. templárom, ktorý bol pravdepodobne spísaný 9. Januára 1240. List je vydaný v:
Les Registres de Gregoire IX, ed. Lucien Auvray and (vol. 4 only) Mme Vitte-Clémencet and L. Carolus-Barré, 4 vols (Paris, 1896–1955): vol. 3, pp. 181–2, no. 5058.
V liste sa píše, templári nemajú nosiť na zbroji cappa clausae, vlnené rúcha s dlhými rukávmi nakoľko tie ich obmedzujú v pohybe na rukách. Nepriatelia ich vedia oveľa jednoduchšie zraniť a oni sa môžu len ťazko brániť. Papež im povoluje nosiť v prípade že sa pohybujú alebo sú utáborení na nebezpečnom území nosiť surcoaty (varkoče) so znakom kríža na hrudi.
Akademička Helen Nicolson tento list interpretuje dvomi spôsomi. Prvý je že templári nosili bežne na zbrojach až do roku 1240 vlnené cappa clausae, podobné alebo rovnaké aké nosili mimo bitiek. Druhá teória sa pohráva s myšlienkou že templára cappa na zbrojach nenosili vôbec, prípadne len sporadicky nakoľko regula neuvádzala jasne či majú toto rúcho nosiť v boji alebo nie a papežský list ich z praktických dôvodov od toho oslobodil.
Obe teórie sú reálne. Prvú by potvrdzovali rannejšie vyobrazenia z templárskeho kostola kde majú na sebe templári hnedé a biele dlhé rúcha s červeným krížom na hrudi a dlhými rukávmi. Druhú by potvrdovalo vyobrazenie tzn. bradatého templára v klobúku kde templár, ktorému sa nezachovala tvár na sebe bez pochýb nemá žiadne rúcho.
 |
 |
Regula
Výstroj, ktorý mali rytieri aj seržanti pridelenú do boja je podrobne opísaná v bode 138. regule nasledovne:
“Každý brat rytier by mal mať tri kone a jedného panoša …. a štvrtého koňa druhého panoša pokiaľ sú k dispozícii… krúžkovú košelu (hauberk), krúžkové nohavice, prilbu alebo chapeau de fer (železný klobúk), meč, štít, kopiu, Turecký palcát, surcoat, podzbroj, krúžkovú ochranu chodidiel a tri nože. Dýku, nôž na chlieb a vreckový nôž.”
V regula z ktorej vychádzale bola spísaná až po roku 1240. Presná podoba tohto bodu regule pred rokom 1240 nám nie je známa. Vychádzajú z predchádzajúcej kapitoly však predpokladáme že surcoat bol v starších verziách zo zoznamu vynechaný alebo nahradený cappa clausae.
Ďalší bod regule, 141., sa venuje konkrétne bratom seržantom.
“Surcoaty bratov seržantov by mali byť celé čierne s červeným krížom vopredu a vzadu. Mali by mať čierne alebo hnedé plášte a všetko čo rytieri okrem výstroje pre koňa, kotlíka a stanu. Tie by mať nemali. Môžu mať krúžkovú košelu bez rukávou, krúžkové nohavice bez chodidla a železný klobúk. Všetky tieto spomenuté veci môžu mať podľa rozhodntia domu”
Surcoaty (tuniky bez rukávov) sa stávajú bežnou súčasťou vojenskej módy v 13. a 14. storočí. Opäť predpokladáme, že do roku 1240 však tieto rúcha templári nenosili a namiesto nich nosili do boja cappa clausae, ktoré podľa našej hypotézy bolo čierne. Či na tomto rúchu bol len jeden kríž alebo už v tej dobe mali seržanti pokyn nosiť kríž vpredu aj vzadu nám nie je známe.
 |
 |
Ilustrácie v knihe Knights Templars 1120 – 1312 od Helen Nicolson ukazujú na rozdiel medzi odevom v 12. a na konci 13. storočia. Podobnú reformu odevov (zmena farby odevov do boja) v nami sledovanom období podstúpila aj rehola Johanitov.
Nemyslíme si však že bojové cappa clausae by malo kapucňu, tak ako je tomu na ilustrácii. Jedná sa o našu hypotézu podloženú tým, že by kapucňa neplnila funkčný zmysel, ktorý má pri cappa nosenom v rehoľnom živote. V tom prípade je kapucňa spomínaná hneď na viacerích miestach zväčša v súvislosti s liturgiou či cestou na ňu. Túto teóriu podporuje aj fakt, že vyobrazenia o ktorých predpokladáme, že znázorňujú templárov v cappa nezobrazujú žiadnu kapucňu na odeve. Na vyobrazeniach rehoľných odevov civilných sú kapucňe vyobrazené.
Umiestnenie kríža
Zatiaľ čo umiestnenie krížov na plášťoch je jednoznačne na pravom ramene čo dokladajú viaceré vyobrazenia, umiestnenie kríža na bojovom cappa clausae prípadne neskoršom surcoate nie je úplne jednoznačné. Už spomínané nariadenie regule týkajúce sa kríža vpredu a vzadu by mohlo naznačovať umiestnenie kríža centrálne. Ide však o čistú špekuláciu.
Našťastie sa však môžeme odraziť od vyobrazení templárov z Cressacu.
Nakoľko je vysoko nepravdepodobné, že by rytier a seržant na vyobrazení boli laváci, je potrebné pracovať s variantou, kedy sú jazdci natočení vpravo. V tom prípade by sa kríž nenechádzal v strede ale na strane. Nejedná sa však o stranu srdca, na ktorej sa nachádza kríž v prípade plášťou (cappa pluvis) ale na strane pravej.
|
 |
Helen Nicolson vo svojej publikácii túto zvláštnosť interpretuje tak, že autor potreboval aby kríž nebol na ilumunácii zakrytí štítom. Preto sa rozhodol, pravdepodobne nepoznajúc význam umiestnenia tohto symbolu, ho vyobraziť na strane kopie (na pravej strane hrude). V skutočnosti ale kríž bol nosený na bojovom rúchu na ľavej strane. Rovnako ako na plášti. My sa prikláňame k tomuto výkladu a preto rovnako odievame rúcha s menším krížom centrovaným doľava.
Obrazová príloha:
armandarmour.tumblr.com
pinterest.com
Použitá literatúra:
UPTON-WARD, M. J. Rule of the Templars: The French Text of the Rule of the Order of the Knights Templar, rev 2. Woodbridge UK: Boydell & Brewer Ltd, 2008 ISBN 9780851157016
NICONSON, H. Knights Templar 1120 – 1312, United Knigdom: Ospray publishing, 2004, ISBN: 9781841766706
