Cisterciánky sú ženskými predstaviteľkami rádu cisterciánov – náboženského rádu patriaceho k rímsko-katolíckej vetve katolíckej cirkvi. Prvý cisterciánsky kláštor pre ženy, Le Tart Abbey (opátstvo), bol založený v Tart-l´Abbaye v diecéze Langres (dnešný Dijon), v roku 1125 mníškami z benediktínskeho kláštora z Juilly a s pomocou Sv. Štefana Hardinga, opáta z Cîteaux.

Naša sestra Claire je členkou tohto rehoľného rádu. Cisterciánsky habit pozostáva z niekoľkých vrstiev hrubej vlnenej a ľanovej látky. Spodnú časť odevu tvoria dlhé ľanové šaty siahajúce až po členky. Na nich je biely vlnený habit so širokými rukávmi – farbou typickou pre cisterciánov. Môže sa nosiť vypnutý vpredu alebo vzadu, aby mohla mníška bez väčších problémov pracovať. Tento habit pred poškodením a znehodnotením chráni takzvaný škapuliar, symbolická zástera, čierny kus obdĺžnikovej vlnenej látky s výstrihom na hlavu, siahajúci až po zem z oboch strán. Benediktínske rády pod ním nosievajú opasok, na rozdiel od iných rádov, ktoré ho majú na škapuliari.

Cisterciánky a rehoľné sestry vo všeobecnosti nosili na hlavách vlnené, hlavne čierne, závoje pod ktorými mali ľanový (neskôr bavlnený a dnes polyesterový) „tunel“ (kus látky zošitý k sebe, neskôr škrobený, na ktorý sa upínal závoj) a ľanový “pás” (pás látky zaviazaný pod ušami držiaci ľanovú čiapku). Uviazaný nosili opasok a vlnené cingulum. Na krku mníšky nosili drevený/kostený kríž, dnes strieborný, alebo z iných materiálov, ktorý tradične visel na (čiernej) šnúrke. Na nohách nosili obuté jednoduché (čierne) kožené topánky/sandále. Dnes nosia sestry ružence s drevenými korálikmi a kovovými spojmi. Tie, ktoré už prijali večné sľuby tento svoj status potvrdzujú nosením jednoduchého strieborného prsteňa na ľavej ruke.

sestra Claire

(Sára Fúsiková)