Teobaldov starý plášť mal už za sebou viacero sezón. Bolo teda potrebné ho vymeniť. Rozhodli sme sa pre viac dobovejší a viac rehoľne pôsobiaci strih.

Porovnanie nového a starého plášťa

Porovnávacia fotografia bola zhotovená počas výroby. Plášť vtedy nebol ešte dole zaoblený a nebolo k nemu pripevnené viazanie ani kríž.

Rozloženie strihy na látku

Nemáme dochované žiadne strihy templárskych plášťov. Podľa niekoľkých dobových iluminácií, náhrobných kameňov a drevorezieb, ktoré máme, môžeme však ich tvar predpokladať. Pôvodný Teobaldov plášť mal tvar polkruhu. Pre nový plášť sme však zvolili 3/4 kruh a predĺžili ho.

Z regule vieme, že plášť rytiera by mal byť biely a označený červeným krížom. Bol symbolom jeho čistoty a mohli ho nosiť len rytieri, ktorí zložili večné sľuby. U plášťa pre kaplana sa píše, že by mal byť celý. Predpokladáme, že je tým myslený celokruhový plášť alebo plášte, ktoré sú bez viazania a zošité vo vrchnej tretine, ktoré vidíme na vyobrazeniach na začiatku 14steho storočia.

Detail švu

Na plášť bolo potrebných menej ako 4 metre látky a šírke 140 cm. Bolo to možné vďaka strihu pozostávajúcemu zo 6tich častí. Šiť plášť zo šiestich častí síce bolo pracné a trvalo dlho, avšak okrem ušetrenia látky to zvýšilo aj dobovosť. V stredoveku totiž väčšina tkáčskych stavov mala limitovanú šírku, preto nebolo možné použiť veľmi široké časti.

Viazanie

Plášť bolo samozrejme potrebné zaentlovať a obšiť. Pri entlovaní sme zároveň šev položili na stranu aby splýval s látkou a neprekážal pri nosení.

Pri rekonštrukcii viazania sme sa inšpirovali vyobrazeniami templárov. Takmer na všetkých vyzerá podobne a zásadne pozostáva z jednej šnúrky prišitej v strede ku plášťu a prevlečenej cez dve obšité dierky na druhej strane plášťa. Šnúrka je pletená z vlny technikou na lucetke.

 

 

Finálna podoba plášťa

Autor: Teobald

Foto: Autor