Naše združenie je zapojené do projektu Donč, ktorý sa venuje rekonštrukcii života v severnom Uhorsku na začiatku 14. storočia. My v združení reprezentujeme družinu Tomáša z Radvane.

Predkovia Tomáša z Radvane

Najstaršiu históriu rodu Radvanských zachytáva listina kráľa Ondreja II. ktorá opisuje, že istý Radun spolu so synmi Tomášom, Madáčom a Tobiášom vlastnili zem kráľovských rybárov. Išlo o územie dnešného Hronseku a Vlkanovej. Radun sa často zdržiaval na dvore Ondreja II. kde si budoval veľmi úspešnú kariéru. Za svoje vojenské služby dostal roku 1235 od kráľa menšiu výmeru pôdy, ktorá bola dedičná. Roku 1123 bol kráľovským pristadlom (súdny vykonávateľ).

Kráľ Belo IV. im v listine potvrdil vlastnícke práva na územie pri Hrone, keďže mi Radun so svojimi synmi preukázali cenné služby, keď ho sprevádzali do prímorských oblastí pri úteku pred Tatármi.  Po Radunovi bola pomenovaná aj obec Radvaň, ktorá sa neskôr stala centrálnym majetkom rodu.

Ďalší Tomášovi predkovia, ktorých poznáme sa spomínajú koncom XIII. storočia. Sú to Jurk (Juraj) a jeho syn Dionýz. Dionýz sa zaslúžil o ďalšie rozšírenie rodového majetku v Radvani vďaka donácii od kráľa Ladislava IV.  z roku 1287 za zásluhy v bojoch proti českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II a voči Kumánom pri jazere Hód. Okrem majetku v Radvani mu kráľ daroval aj lúku pri Hrone pod Urpínom. Neskôr svoje majetky Dionýz spolu so synmi Tomášom a Mikulášom rozšírili ešte o polovicu a o ďalšie majetky kráľovských rybárov čo dokazuje dotácia od Ondreja III. z roku 1291.

Jurkov syn Dionýz bol vynikajúci kráľovský rytier a bojovník. V prameňoch sa prvý krát spomína roku 1282 už v dospelom veku. Vtedy sa so svojim strýkom a švagrom dostali do konfliktu s novohradským šlachticom Kemenom z Koplian, ktorý od neho žiadali pred konventom satisfakciu za vyplienenie ich majetkov. Neskôr roku 1286 musel zaplatiť Dionýz pokutu 20 hrivien komesovi Tomášovi za zabitie syna Martina. V tej istej listine sa opisuje ako oficiál  zvolenského župana Bytera. Označovali ho aj titulom Komes, ako sa označovali šľachtici v úradnom postavení.

Od začiatku XIV. storočia sa začínajú Radvanskí nazývať podľa ich centrálneho majetku “de Rodona”, “de Radvan”.

Tomáš de Radvan

Tomáš a jeho brat Mikuláš sa spomínajú prvý krát v listine z roku 1291 . Vieme, že býval na rodovom majetku v Radvani, ktoré rozšíril a zveladil. V čase Dončovho županstva pôsobil v jeho službách a už oku 1314 sa Tomáš syn Dionýza uvádza ako kastelán Lupčianskeho hradu. Tomášovi zároveň Donč roku 1309 daroval časť majetku bývalej kráľovskej dediny Trebostovo v Turci.

V čase keď Matúš Čák so svojím vojskom ovládol oblasť stredného Slovenska dostal sa Tomáš do spotu s príbovským zemanom Bykovom, ktorý sa skončil Bykovovu smrťou. Matúš Čák preto 1. Júla 1313 na hrade Turiec vydal rozsudkovú listinu, ktorou potrestal Tomáša za Bykovovou smrť pokutou 50 hrivien. Zároveň poveril ďalším vyšetrovaním magistra Donča. Motivácia Tomáša nie je úplné istá avšak predpokladá sa, že tak učinil z dôvodu, že Bykov si ako Radunov vnuk robil nárok na Radvanský majetok. Bykovovi príbuzný sa však s týmto rozsudkom neuspokojili a roku 1316 Bykovov brat spolu s držinou vpadli do Tomášovho domu a vyplienili ho, neskôr spustošili aj Tomášovu dedinu Podlavice.

Zaujímavé je, že Čák prijal Tomáša do svojich služieb ako kastelána hradu Lupča a nenahradil ho svojim človekom. Všetko sa zmenilo už v druhej polovici roku 1313, kedy sa Tomáš spolu s Dončom pridávajú do tábora kráľa Karola Róberta a aktívne sa zapojili boja proti Matúšovi Čákovi. Tomáš sa významnou mierou zaslúžil o vytlačenie Matúšových vojsk z územia stredného Slovenska keď Matúša porazili v bitke na Orave.

Roku 1323 po majetkovom spore získava Tomáš od Hechmana za 26 hrivien striebra ďalší majetok v Malachovskej doline.

Po stabilizácii pomerov v Uhorsku dostáva Tomáš od kráľa majetok Svätý Peter za jeho verné služby a azda aj ako kompenzáciu za smrť jeho brata Mikuláša.

Tomáš aj na sklonku svôjho života slúžil Zvolenskému županovi Dončovi a roku 1329 požiadal kráľa, aby mu za verné služby vrátil časť územia a les v chotári Radvane, ktorý mu v minulosti odobral za drobné prehrešky. Kráľ s tým súhlasil.

Tomáš bol bez pochýb najvýznamnejším členom svojho roku v stredoveku. Zaslúžil sa o povznesenie svôjho roku a zaradenie medzi strednú šľachtu. V písomných prameňoch používal predikát “z Radvane”. O jeho výnimočnom postavení, ctižiadostivosti a autorite svedčí aj to, že mal okolo seba vytvorenú malú družinu familiárov. Väčšinou išlo o nešlachticov. Poznáme aj mená niektorých z nich. Boli to Štefan syn Mika, Michal syn Tobiáša, Pavol syn Hoztoka a Radoš syn Betlena.

Tomáš z Radvane v Projekt Donč a na Dvore Alžběty Richenzy  (fiktívna história)

(Nakoľko Projekt Donč a Hradecký dvůr Alžběty Richenzy majú o niekoľko rokov posunutú datáciu, uvádzame dve datácie. Pred pomlčkou uhorskú a za pomlčkou českú)

Rok 1307 AD / 1314 AD (2019)

  • Májový snem bol prvá výprava na ktorej sa pán Tomáš z Radvane účastnil
  • Na sneme Uhorskej šľachty na Topoľčianskom hrade vzniesol protest proti konaniu svôjho suseda pána Omodeja z Beharoviec, ktorý neprávom zabral jeho majetky a zraňoval jeho šlužobníkov v obci Kvačany. Neskôr sa s pánom Omodejom stretol v súboji, kde Omodej zvíťazil, takže Tomáš uznal, že pravda bola na jeho strane.

Rok 1308 AD / 1315 AD (2021)

  • Na sneme Uhorskej šľachty na Trenčianskom hrade zveril Magister Donč Tomášovi správu hradu Lupča u Zvolena a dohodol s ním výmenu jeho majetku Kvačany na Liptove za rozšírenie rodových majetkov v Radvani. Prvý krát sa stretol v súboji s rytierom Jurajom z Kalnej, ten ho v súboji porazil.
  • Pán Tomáš sa prvýkrát zúčastnil hradeckého turnaja Alžběty Richenzy.
  • Krátko po tomto sneme prijal pán Tomáš Richtára obce Lupča Michala, syna Tobiáša, do svojich služieb

Rok 1309 AD / 1316 (2022)

  • Tomáš s družinou (s podporou pána Zacha) zúčastnil Bitky kráľovien. Hlavnej bitky sa síce nezúčastnil, ale podarilo sa mi získať relikviu sv. Margity Antiochíjskej. Pri návrate do tábora sa mu podarilo zabrániť úniku jedného zo zajatých pánov a zajať pána Rosenberga. Títo cenní zajatci napokon boli vymenení za zajatcov z nepriateľského tábora. Výmenou za to, že umožnil realizovať výmenu, dostal pán Tomáš od kráľovnej Richenzy možnosť účastniť sa kráľovských disciplín na jej turnaji a od pána zo Strakoníc príslub donácie dediny Hajany.
  • Na Májovom Sneme Hradeckého dvora pán Tomáš požiadal oficiálne kráľovnú Richenzu o možnosť účasti v kráľovských disciplínach. Tá jeho žiadosti vyhovela.
  • Na sneme Uhorskej šlachty na Trenčianskom hrade paní Adela z Radvane bola patrónkou lukostreleckého turnaja. Pán Tomáš sa zúčastnil turnaja, kde zápolil o zástavu prvej dámy hradeckého turnaja. Vo finále prehral voči Feliciánovi Zachovi, ktorý zástavu však odmietol. Neskôr pán Tomáš ešte bojoval vo výročnom súboji proti Jurajovi z Kalnej, ktorý skončil remízou. Magister Donč mu na konci snemu odovzdal darovaciu listinu k obci Trebostovo (Tomáš ju dostal v tomto roku aj v skutočnosti).
  • Družina pána Tomáš z Radvane sa zúčastnila na turnaji hradeckého dvora. Tomáš a jeho družina sa zapojili azda do všetkých disciplín a sám sa odprezentoval pred dámami s tématickým klenotom – anjelskými krídlami s dvomi kľúčmi, ktoré symbolizovali kľúče od Nebeskej brány. V kráľovských disciplínach sa stretol s pánom Mikulášom z Blatnej, proti ktorému uhral remízu, s pánom z Rabštejna, ktorý ho porazil a napokon porazil pána Vznata z Lomnica. Dámy z Modrej tribúny si zvolili Tomáša za svojho šampióna. Najväčšou odmenou však pre Tomáša a jeho pani bola večera s kráľovnou Richenzou. Páni zo Strakoníc Tomášovi vystavili darovaciu listinu k obci Hajany.

Rok 1310 AD (2023)

  • Pán Tomáš z družinou sa účastnili obliehania hradu Švihlov ako súčasť výpravy magistra Donča. Tomáš sa zapojil hneď do 4 bojov, zložil báseň na pobavenie urodzeních dám, viackrát mal tú česť rokovať s kráľovnou Richenzou, za čo ju napokon povozil na loďke. Tým, že mu zverila svoje bezpečie mu Richenza preukázala veľkú česť a dôveru.

Použitá literatúra:

ĎURKOVÁ, Mária. Najstaršie rody vo Zvolenskej stolici. In Najstaršie rody na Slovensku. Zost. Katarína Štulrajterová. – Martin : Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť pri Matici slovenskej, 1994, s. 114-119.

ĎURKOVÁ, Mária. Radvanskovci z Radvane : najstaršie dejiny rodu. In Historický zborník, 2005, 15, č. 2, s. 13-22. ISSN 1335-8723.

Autor fotografií: Jan Štábl https://www.facebook.com/stabljan